V tomto vydaní nášho seriálu uvažujeme nad vývojom televízorov za posledných 90 rokov. Spomenieme si aj na vysielanie vo vtedajšom Československu a popíšeme, ako to vlastne so sledovaním televízora bolo.

Televízory v raných dobách

Prvý televízor bol vyvinutý v roku 1927 v USA a týmto prístrojom sa v Amerike už od začiatku začalo dobre dariť. Na Slovensko sa dostali neskôr, až 10 rokov po skončení druhej svetovej vojny a hlavným výrobcom u nás bola spoločnosť Tesla, neskôr Orava. Prvé televízory boli čierno-biele a kvalita obrazu bola veľmi nízka – videli ste tzv. duchov, teda zdvojený obraz, synchronizácia obrazu sa často rozpadávala a od sedačky ste museli vstať a nastaviť správne pomery, aby sa obraz ako-tak dal pozerať. Televízory mali obrazovku s katódovou trubicou (CRT), a preto vyzerali skôr ako kusy nábytku. Uhlopriečka displeja nepresahovala 30 cm a ak ste chceli obraz sledovať, museli ste byť celkom blízko pri televízore. Samozrejme, žiadne diaľkové ovládanie sa k TV nedodávalo. Ak ste niečo s televízorom chceli urobiť, vstali ste a zašli priamo k zariadeniu. Televízory bez diaľkového ovládača sa na Slovensku udržali prakticky až do revolúcie v roku 1989, kedy sa otvorili dvere pre prístroje zo zahraničia. Naozaj ploché televízory ako ich poznáme dnes sa objavili na našom trhu v roku 2005 a boli výhradne zo zahraničia.

Prvé televízory boli aj pomerne ťažké, ich prenos zabezpečovali obyčajne dve osoby. Po roku 1970 sa už vo svete stalo televízne vysielanie takou súčasťou života ľudí, že rodiny mali viac ako jeden televízor. To dalo aj možnosť vzniku prenosných zariadení, pričom takýto mobilný kúsok bol napr. v kuchyni alebo v detskej izbe. Zvýšila sa aj sila vysielaného signálu a namiesto pevne zabudovanej antény na streche už bolo možné použiť aj teleskopickú anténu.

Rozlíšenie prvých televízorov bolo veľmi nízke, čo súviselo s vyššie spomenutou nízkou kvalitou obrazu. Najčastejšie to bolo CGA, teda 320 × 200 bodov, neskôr v súvislosti s farebným obrazom sa prešlo na PAL (768 × 576 bodov) a pomerom strán 4:3. Na dnes v televízoroch bežný pomer strán 16:9 a na rozlíšenie FullHD 1080 sa prešlo až po roku 2000.

Ceny televízorov

Zaujímavá bola aj cena prvých televízorov a veru, nebol to teda lacný špás. Čierno-biely televízor s uhlopriečkou 53 cm stál okolo 4000 Kčs, čo vo svojej dobe predstavovalo trojnásobok mesačného platu. Mimochodom prvý televízor vyrobený v Československu (Tesla 4001) dostal v roku 1953 vtedajší prezident Klement Gottwald. Dnes by mal síce muzeálnu hodnotu, ale po stránke elektrickej výbavy by to bola bezcenná haraburda. Vtedy sa ale na televízor chodilo pozerať buď k bohatším susedom, ale aj do domovov kultúry, do knižnice alebo do závodných klubov.

Hlavným dôvodom, prečo si ľudia v Československu postupne kupovali takto drahé prístroje k sebe domov bol jednoznačne šport. Prvý priamy prenos zo športového podujatia sa uskutočnil už v roku 1955 a bol to medzinárodný hokej na pražskom štadióne Štvanice.

Farebné vysielanie

Farba bola dlho pre televízne vysielanie v Československu tabu. Niektorí ľudia to riešili tak, že na svoj monochromatický televízor si naliepali farebné plastové fólie a to potom vytváralo dojem, že farba v obraze takmer je. Bol so síce predobraz funkcie farebného televízora, ale farebné zafarbenie bolo akosi stabilné až do nalepenia inej fólie. Úplne prvé farebné vysielanie u nás sa uskutočnilo v roku 1970 a bol to prenos z Majstrovstiev sveta v klasickom lyžovaní vo Vysokých Tatrách. Bolo to však len skúšobné vysielanie. Prelom nastal až 9. mája 1973, kedy bol vo farbe vysielaný záznam z vojenskej prehliadky v Moskve a to pri príležitosti osláv ukončenia Druhej svetovej vojny. Prvým farebným televízorom vyrábaným na Slovensku bol TESLA 4401A Color.

Česko-slovenská televízia a jej vývoj

Česko-slovenská televízia (ČST) vznikla v roku 1953 a bola to štátna organizácia, ktorá zabezpečovala televízne vysielanie vo vtedajšom Československu. ČST mala spočiatku len jeden program a vysielalo sa len obmedzený čas – tri dni do týždňa, cez letné prázdniny dva dni. Naozajstné každodenné vysielanie sa začalo v roku 1959. Mimo pravidelného vysielania sa na obrazovke televízora objavilo najprv len šumenie ale neskôr tzv. monoskop. Ten sa vysielal cez pracovnú dobu a umožnil skontrolovať nastavenie televízora a správne zobrazenie obrazu na ňom.

Monoskop na možnosť opravy a nastavenia televízora najprv mono a potom aj farebný

V roku 1970 začal vysielať aj druhý program, ktorý bol koncipovaný ako národný, teda u nás čisto slovenský. Prvý program bol naopak koncipovaný celoštátne a vysielal po slovensky aj po česky. Mal oveľa vyššiu sledovanosť ako národné programy. Vysielanie bolo vtedy poznačené politickou situáciou, spravodajské programy boli jednostranne zamerané na posilnenie úlohy Komunistickej strany. Filmy boli počas bežného pracovného dňa výhradne z produkcie socialistických krajín a vysielalo sa zhruba do 23 hodiny. Výnimkou bol piatok a sobota večer, kedy sa vysielalo do polnoci a okolo 22 hodiny boli zaradené aj filmy zo Západného Nemecka, Francúzska, Talianska, UK a USA. Mimoriadne bol populárny inšpektor Derick, Shimanski alebo Kojak. Jediná výnimka bol Silvester, kedy začínalo premietanie skutočne A-čkového filmu tesne po polnoci a vysielalo sa do skorého rána.

Po novembri 1989 bol spoločný program premenovaný na federálny okruh F1, národné okruhy sa stali úplne samostatnými vysielacími okruhmi. Pridal sa aj tretí program pod názvom OK3 a ten preberal vysielanie rôznych zahraničných staníc. Neskôr bol nahradený programom spravodajskej televízie TA3. V auguste 1995 sa pridala naozaj komerčne ladená súkromná televízia Markíza a zakrátko bola najsledovanejšou televíziou na Slovensku. Televízia JOJ začala vysielať v roku 2002. Nasledovali rôzne deriváty týchto staníc a prenik zahraničných televízií na naše územie. V súčasnosti má Slovensko obdobnú televíznu ponuku ako je to bežné v iných štátoch Európy. Samozrejmosťou je vysielanie vo formáte 24/7, samostatné stanice vysielajúce s hodinovým posunom a pod.

Smery vývoja televízorov

Aktuálne vývoj smeruje k televízorom s vysokým rozlíšením 4K a podporou viacerých formátov HDR a v prípade zvuku Dolby Atmos. Vlajkové lode si pri výkone zabudovaného procesora dnes ľahko poradia s extra rýchlymi scénami a to aj vo vysokom rozlíšení. Hrá sa o to, ako dobre je zobrazená čierna farba. Štandardom sa stala podpora streamovaného vysielania napr. cez Netflix. Toto totiž dnes chcú používatelia, ktorí sú pripravení zaplatiť za svoj televízor 3000 eur a viac. Z hľadiska technológií je to o súboji OLED, za ktorým stojí hlavne spoločnosť LG a QLED, ktorú presadzuje Samsung. Cesta k tomu, čo vlastne používatelia chcú však bola kľukatá. Ako jedna z dnes zabudnutých cestičiek sa ukázali 3D televízory, pri ktorých ste si museli nasadzovať okuliare často poháňané batériou. Nie, toto používatelia nechceli, kvalita aj celkové pohodlie používania boli neakceptovateľné. Dnes označenie 3D televízor na súčasných modeloch ani nenájdete, aj keď niektoré túto vlastnosť stále majú.

Rovnako teletext používa málokto. Snáď vo forme elektronického programového sprievodcu, ale na informácie to nie je pohodlný zdroj informácií. Možno sa presadí jeho vyššia forma – HbbTV, kde sa dajú napr. prehrať trailery pripravovaných filmov. HbbTV podporuje napr. v pilotnej fáze už viacero slovenských televíznych staníc. Zaujímavou otázkou sú zakrivené televízory. Pri nich zostala v podstate len spoločnosť Samsung, ostatní sa vrátili k osvedčeným plochým modelom. Zakrivený televízor pritom môže byť výhodný na sledovanie filmov ale pre šport, čo je veľmi dôležitá zložka pre viacero používateľov, je nevhodné.

V poslednom vydaní seriálu si ukážeme, čo sa v oblasti televízorov udialo na výstave IFA v Berlíne a predstavíme si najnovšie televízory. Tento seriál vám prináša LG OLED TV najlepší televízor všetkých čias, www.lg.com/sk/lgoled Prečítajte si aj: https://staging.touchit.sk/vyvoj-a-buducnost-televizorov-1-cast/186352